V duchu encykliky pápeža Františka Fratelli Tutti sa v sobotu 10. júna na Námestí svätého Petra uskutočnilo prvé svetové stretnutie o ľudskom bratstve.
Prvé takéto svetové stretnutie organizované Vatikánom sa nieslo v znamení podpísania dokumentu propagujúceho “environmentálne” a “duchovné bratstvo” a výziev na mier, ale bez akejkoľvek zmienky o Kristovi alebo katolicizme.
Pôvodne sa na ňom mal zúčastniť aj pápež František, ale pre svoju hospitalizáciu sa jej nezúčastnil. Z radov katolíckych prelátov boli na ňom prítomní kardinál Pietro Parolin (štátny sekretár) a Mauro Gambetti (arcibiskup Baziliky sv. Petra).
Táto udalosť, plánovaná mnoho mesiacov vopred, dostala vo Vatikáne prednosť pred oslavami Božieho Tela – tak pri plánovaní, ako aj pri realizácii.
Popové hviezdy pred Vatikánom
Podujatie je interpretované ako prostriedok demonštrácie toho, že “ľudské bratstvo je možné” malo “zviditeľniť a podporiť sen pápeža Františka o globálnej ľudskej rodine žijúcej vo vzťahoch dialógu, solidarity a spravodlivosti”.
Aj napriek celkom zjavnej snahe prilákať ľudí do Vatikánu aj prostredníctvom stánkov s domácimi potravinami rozmiestnenými po celej dĺžke Via della Conciliazione už mnoho dní vopred, však bola návštevnosť podujatia slabá. Od 16.00 h, teda v čase najväčších popoludňajších horúčav, sa ľudia počítali skôr na stovky než na tisíce.
Speváci, tanečníci, hviezdy popu a klasickej hudby (ako napríklad Andrea Bocelli) vystúpili na pódium s množstvom reproduktorov a televíznych kamier v oveľa väčšom počte než pri bežných prenosoch.
Talianska baletná hviezda – homosexuál – Roberto Bolle predviedol na pódiu vystúpenie, v ktorom tancoval – zrejme nie je to pre neho nič nezvyčajné – „hore bez“.
Kardinál Gambetti viedol modlitbu Otče náš za uzdravenie pápeža Františka, ale inak obaja prítomní kardináli boli tam vnímaní iba ako radoví účastníci na nejakom nekatolíckom podujatí medzi ostatnými svetskými a nekresťanskými účastníkmi.
Prostredníctvom internetu bola prítomná aj posádka lode “Mare Jonio” venujúca sa „záchrane” migrantov na Stredozemnom mori, jedna az viacerých lodí, ktoré mnohí označujú skôr za „taxislužbu” zabezpečujúcu ich prepravu do Európy.
Na jej čele stojí anarchista Luca Casarini, ktorému František v roku 2020 napísal ďakovný list so slovami “so mnou môžete vždycky počítať”.
Pritom záchrane imigrantov na mori sa venuje pobrežná stráž talianskeho námorníctva, ktorí však neboli vybratí, hoci zachraňujú životy, z čoho niektorí pozorovatelia usudzujú, že výber účastníkov bol skôr ideologický, rovnako ako sa ideologickou a neevanjeliovou javí udalosť na Svätopeterskom námestí.
Nenáboženský dokument o “bratstve”
Hlavným bodom vatikánskeho podujatia bolo podpísanie nového dokumentu o ľudskom bratstve. Pápeža zastupoval kardinál Parolin, ktorý spolu s 30 laureátmi Nobelovej ceny mieru podpísal “Deklaráciu o ľudskom bratstve”, ktorá čerpala z ducha Fratelli Tutti bez čo i len zmienky o našom Pánovi, Bohu alebo katolicizme.
Nahlas ho prečítali nositelia Nobelovej ceny Nadia Muradová a Muhammad Yunus.
Začína citátom pápeža Františka, propaguje štýl bratstva, o ktorom písal vo Fratelli Tutti, bratstva nesúvisiaceho s náboženstvom a mimo Boha.
„Každý muž je náš brat, každá žena je naša sestra, vždy. Chceme, aby všetci žili spolu, ako bratia a sestry v záhrade, ktorou je Zem. Záhrada bratstva je podmienkou všetkého života.” V dokumente sú vyzdvihnuté rôzne formy bratstva: sociálne, duchovné, environmentálne.
Hoci sa dokument neodvoláva na Boha alebo katolícku vieru, vyzýva ľudí, aby “žili vzájomné vzťahy založené na bratstve, živené dialógom a odpustením“.
Namiesto toho, aby text zdôraznil kresťanstvo a katolícku vieru ako riešenie početných globálnych kríz, ktoré dokumente uvádza, odpoveďou na tieto problémy je podľa neho človek: “Naše deti, naša budúcnosť môže prekvitať len vo svete mieru, spravodlivosti a rovnosti v prospech jedinej ľudskej rodiny: len bratstvo môže vytvoriť ľudskosť.”
K podujatiu bolo pripojených osem ďalších miest po celom svete. Zhromaždení mladí ľudia z mnohých krajín celého sveta so svojimi národnými vlajkami našitými na hrudi sa chytili za ruky a vytvorili okruh, ktorý podľa opisu Vatican News zobrazoval stĺpy obkolesujúce námestie a bol “konkrétnym znakom bratstva”.
Podľa cirkevného historika Roberta de Matteiho, keď je “bratstvo” oddelené od kresťanskej lásky, „ani zďaleka nestmeľuje spoločnosti”, ale “stáva sa zdrojom jej rozpadu”. Tvrdil, že “ak sú ľudia v mene bratstva nútení žiť spolu bez cieľa, ktorý by dával zmysel ich pocitu spolupatričnosti, “archa” sa stáva väzením”.
Nemohlo chýbať ani ocenenie zo strany OSN a Filippa Grandiho, vysokého komisára pre utečencov, ktorý predniesol svoj uznanlivý pozdrav.
Na webovej stránke Mediterranea sa nachádza aj slogan “Nikto sa sám nezachráni”, ktorý sa znovu objavuje na svetových stretnutiach o bratstve organizovaných Vatikánom a ktorý pápež František často opakuje vetou “všetci sme na jednej lodi” (FS 30).
Takto nastavená iniciatíva akoby hovorila o tom, že posolstvo Fratelli Tutti nemá vlastné kritérium bratstva, takže sa ľahko dokáže stotožniť s mnohými skutočnosťami, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami, vrátane tých, ktoré sú ideologicky a politicky vzdialené alebo odporujú sociálnej náuke Cirkvi.
Akoby jedinou podmienkou súladu so všetkými bratmi bolo byť na jednej lodi, teda byť ľuďmi. Ale byť na tej istej lodi možno v mnohých ohľadoch a samotný fakt, že sme vedľa seba, ešte neznamená, že sme automaticky bratia. Predovšetkým sme si nepovedali, kam by mala loď, v ktorej všetci sedíme, plávať a či nakoniec niekde pristane, alebo budeme ďalej blúdiť po vodách, kým sa nepotopíme.
Vyzerá to, akoby sa Cirkev už zdráhala oznamovať tým, ktorí sú na lodi, kritériá pochádzajúce zhora. Akoby sama na nej bola iba ako jeden z cestujúcich. Ale ak v Cirkvi je miesto pre každého, znamená to, že Cirkev nemá nijaké kritériá a na to, aby bol človek spasený, stačí byť „na lodi”? Potom by však už nebol žiadny rozdiel medzi Cirkvou a loďou, na ktorej sa plaví ľudstvoa Cirkev – totožná so svetom – by už nemala mu čo povedať, ani čo vytknúť, ani čo ohlasovať.
