Na Budapeštianskom demografickom samite 14. septembra 2023 vystúpil aj maďarský premiér Viktor Orbán.
Začal tým, že maďarská vláda v liberálnom svete napádaná, že je priateľská k rodine, že je konzervatívna, že je vlastenecká. Ak si niekto myslí, že nátlakom dosiahne, aby túto politiku zmenili, tak nepozná Maďarov.
Európu stále vedie progresívna a liberálna elita, ktorá namiesto toho, aby sa zaoberala dôležitými otázkami pre Európu, ako je napríklad demografická budúcnosť kontinentu, zaoberá sa hlúposťami a nezmyslami. Napríklad pred dvomi rokmi Európsky parlament odhlasoval, že muži môžu rodiť deti. Ťažko povedať, čo je viac proti prírode.
Rozhodujúci je demokratický mandát, vôľa voličov. A európskych občanov najviac zaujíma, ako si založiť rodinu, vytvoriť bezpečný domov a vychovávať svoje deti v mieri a bezpečí. To sú demografické otázky. A predsa toto nefiguruje medzi najdôležitejšími bod programu v súčasnej európskej politike!
Progresívni liberáli šíria názor, že jednotlivec je najdôležitejšia vec na svete a že neexistuje nič, čo by mohlo byť nad jednotlivcom. Tyraniu vidia v tradícii, rodine, národe, krajine a predovšetkým vidia tyraniu vo viere v Boha. Tyraniu vidia vo všetkom a v každom, kto obmedzuje ich individuálne túžby.
My v Maďarsku vieme, že na slobodu treba aspoň dvoch ľudí. Kto je sám, nie je slobodný, ale osamelý. Je to stará pieseň, starý rozdiel medzi liberálmi a konzervatívcami tu, v Európe.
Nie je to nič nové. Čo je nové a čo je výsledkom vývoja posledného desaťročia, je druhý krok, ktorým liberáli nabúrali politický diskurz západného sveta. A tým je strach z budúcnosti na strategickej úrovni. Všimnite si, aký strach liberáli vyvolávajú. Lebo tam, kde jednotlivec nemá inú oporu ako seba samého, kde neexistuje iné meradlo ako individuálne potešenie a zisk, iracionálny strach z budúcnosti ľahko zaklope na dvere. A práve to je cieľom liberálov, nafukovať, strategicky zveličovať strach z budúcnosti, udržať ho na programe dňa.
Očakávajú, že ľudia budú žiť tak, aby všetky svoje činy podriadili blížiacemu sa koncu sveta.
Zmýšľanie a stav mysle spoločenstva a práve mentalita západnej elity nám bráni, aby sme vôbec dokázali identifikovať najdôležitejšiu výzvu, ktorej čelíme, otázku demografie. Namiesto toho sa politika zaoberá tým, ako presadiť uhlíkové kvóty v hospodárstve a rodové kvóty v spoločnosti. Európa koná zo strachu a strach z nás robí defetistov. Hovoríme, že nemáme budúcnosť. A tak sa z toho stáva sebanapĺňajúce sa proroctvo.
Preto organizovať demografický samit je nielenže rozumné, ale je to povinnosť, povinnosť voči budúcnosti, povinnosť voči našim deťom a povinnosť aj voči našej civilizácii.
Maďarsko je inkubátorom konzervatívnej politiky. Je to miesto, kde sa vyvíjajú konzervatívne politiky, fungujúce riešenia, perspektívne iniciatívy budúcnosti. Paralelne prebieha mnoho projektov: ekonomika založená na práci, moderná forma spolupráce medzi cirkvou a štátom, konzervatívna, vlastenecká vzdelávacia politika, ale v žiadnej z týchto oblastí nie sú výsledky také sľubné ako v oblasti demografie. Preto vám teraz ako správny laborant podám krátku správu o súčasnom stave.
Od roku 2010 sa príjem na hlavu v rodinách s deťmi zdvojnásobil. A príjem na obyvateľa v rodinách s viacerými deťmi sa strojnásobil. V Maďarsku sa s počtom detí zvyšuje nielen množstvo šťastia, ale aj ročný príjem ľudí. Od zavedenia príspevku na rodinné bývanie získala nové bývanie každá piata rodina. Patria sem aj rodiny, ktoré predtým nemali žiadne bývanie, a tie, ktoré si svoj existujúci domov prispôsobili pre viac detí.
Najväčšou hrozbou pre matky v Maďarsku v súčasnosti je to, že so všetkými ťažkosťami spojenými s narodením detí sa musia vyrovnať samé. V minulosti sa iba polovica detí narodených v Maďarsku narodila zosobášeným rodičom. V súčasnosti sú to tri zo štyroch detí.
Zaviedli sme oslobodenie od dane z príjmu fyzických osôb pre matky do 30 rokov a matky so štyrmi deťmi nemusia platiť daň z príjmu fyzických osôb. Oslobodenie chceme rozšíriť aj na ženy, ktoré majú tri deti. Čakám na chvíľu, keď to minister financií povolí.
To je najdôležitejšie ponaučenie z maďarskej rodinnej politiky. Ak chceš zaistiť svojej krajine budúcnosť, musíš podporovať matky. V Maďarsku máme v ústave zakotvené, že Maďarsko chráni inštitúciu manželstva ako životné partnerstvo medzi jedným mužom a jednou ženou založené na dobrovoľnom súhlase. Chráni rodinu ako základ zachovania národa. Ústava tiež hovorí, že matkou je žena, otcom muž. Je smutné, že žijeme vo svete, kde takéto veci treba dávať do ústavy.
Vďaka obratu v maďarskej rodinnej politike sa narodilo o 154 tisíc detí viac, ako by sa ich narodilo bez neho. Predstavte si, že v maďarských pomeroch je to toľko detí, koľko je obyvateľov tretieho najľudnatejšieho maďarského mesta. Nie je to len úspech, je to viac: Je to radosť. Prešli sme dlhú cestu, ale musíme uznať, že to zďaleka nestačí.
Čelíme vážnym výzvam a bude veľmi ťažké prejsť zvyšok cesty, keď pokles populácie nestačí spomaliť, ale treba ho zvrátiť.
Koho sme boli schopní osloviť doterajšími nástrojmi, tých sme už oslovili. Teraz, dámy a páni, v Maďarsku premýšľame a pracujeme na tom, ako ďalej rozvíjať rodinnú politiku. Dostali sme veľa uznania za to, čo sme doteraz urobili, ale sme presvedčení, že to nestačí. Musíme sa posunúť ďalej a začať druhú fázu. Na to budeme potrebovať čoraz viac finančných prostriedkov, ale verte mi, že aj keby sme mali neobmedzené množstvo peňazí, čo nemáme, aj keby sme ich mali, nestačilo by to.
Pretože boj o deti sa v skutočnosti nevedie v peňaženke, ale v hlave, presnejšie v srdci, ešte presnejšie vo verejnej mienke. Musíme nahradiť liberálny diskurz, pre ktorý mať deti je nebezpečenstvo, zbytočná obeť a rodinný život obmedzuje naplnenie individuálnej existencie.
V európskej politike sa pohybujem už takmer tridsaťpäť rokov. Naučil som sa, že nemáme šancu, aby sme súčasným progresívnym liberálnym elitám otvorili oči a presvedčili ich. Absolútne nijakú šancu. Jednoducho ich musíme odsunúť nabok.
Postliberálna éra, na ktorú čakáme a ktorá nahradí súčasnú progresívnu liberálnu éru, nepríde sama od seba, treba o ňu bojovať. Niekto to musí urobiť. A kto to urobí, ak nie my? Aby sme to mohli urobiť, musíme zmeniť politickú paletu. Povedzme, že je potrebné zmeniť kurz. Treba dosiahnuť, aby konzervatívne sily priateľské k rodine sa dostali do vlády v čo najväčšom množstve európskych krajín.
