Väčšine osemročných chlapcov neraz treba pripomínať, aby si umývali ruky. Ale nie Theovi Pantelimu. Ten si ich posledné tri roky si ich dôkladne drhne, keď zbadá čo i len drobnú smietku prachu, a to minimálne 20 sekúnd – toľko, koľko trvá dvakrát zaspievať Happy Birthday, čo si osvojil z vyhlásenia bývalého premiéra Borisa Johnsona na vrchole pandémie.
A nejde len o jeho ruky. Theo nechce v škole piť z pohárov, aj keď sú čisté. Žiada ostatné deti, aby sa od neho držali aspoň 2 metre, keď sú choré. Dokonca nechce držať za ruku ani členov rodiny.
Všetky tieto spôsoby správania sú motivované strachom z nakazenia sa vírusom, ktorý by mohol ublížiť jemu alebo jeho rodine. Sú to tiež klasické príznaky duševného ochorenia nazývaného obsedantno-kompulzívna porucha alebo OKP. Podľa odborníkov sa od pandémie medzi školákmi prudko zvýšil ich výskyt.
„Sociálny odstup a nosenie masiek mali na deti oveľa výraznejší vplyv, než väčšina ľudí očakávala,“ hovorí Dr. Zenobia Storahová, konzultantka detskej psychológie z Manchestru.
„Stále pravidelne vídam deti s červenými rukami od množstva umývania rúk a deti, ktoré odmietajú chodiť do školy, pretože sa boja, že niečo chytia. Je to znepokojujúce, pretože OKP im môže zostať do konca života.“
V Spojenom kráľovstve žije približne 750 000 ľudí s OKP. Z nich je približne 35 000 detí.
Táto porucha sa môže vyskytnúť v akomkoľvek veku, ale zvyčajne sa rozvíja v detstve. Niektorí sú schopní zvládnuť svoje nutkanie pomocou liečby, ktorá zvyčajne zahŕňa pravidelné sedenia kognitívno-behaviorálnej terapie so psychológom a niekedy aj antidepresíva.
V polovici prípadov však liečba nedokáže udržať stav pod kontrolou a pacienti nie sú schopní vykonávať každodenné činnosti, ako je spoločenský život a chodenie do práce. Niektorí trpiaci majú problém dokonca vyjsť z domu.
Nie je to prvýkrát, čo globálna zdravotná kríza vyvolala nárast OKP súvisiacej s kontamináciou. „Zaznamenali sme nárast OKP v súvislosti s kontamináciou v miestach, kde sa o infekčných chorobách hovorí verejne v médiách,“ hovorí Dr. Emma Citronová, súkromná klinická psychologička v Londýne. „Bolo to zdokumentované počas epidémie AIDS spolu s vypuknutím prasacej chrípky v roku 2009.
„Hoci správanie človeka s OKP môže byť iracionálne, základ jeho úzkosti je často skutočný. Táto úzkosť však môže viesť k vtieravým myšlienkam na najhorší možný výsledok. Nakoniec trpiaci dosiahnu bod, keď veria, že ak sa dotknú niečoho špinavého alebo si poriadne neumyjú ruky, stane sa niečo zlé.“
V Spojenom kráľovstve bol zaznamenaný prekvapujúci nárast tohto stavu u detí. Jedna zo štúdií, ktorú uskutočnila nadácia Central and North West London NHS Foundation Trust, odhalila, že počet detí, ktoré boli odoslané do služieb duševného zdravia kvôli OKP, sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil o viac ako 30 %. Takmer 70 % detí s OKP sa pritom cítilo horšie. Výskumníci uviedli, že mnohé z nich uvádzali obavy z infekcie a kontaminácie Covidom.
Aj po troch rokoch sa odborníci stretávajú s deťmi s týmito obavami.
Zdroj: dailymail.co.uk
