Rôzni proroci skazy už desaťročia hlásajú, že ľudstvo čoskoro zahynie: v dôsledku preľudnenia, ochladenia klímy, globálneho otepľovania, klimatických zmien, pandémií či iných hrozieb. Hoci žiadna z týchto predpovedí sa nesplnila a zrejme ani nesplní, týchto prorokov to vôbec netrápi ani neodrádza od toho, aby ďalej nemaľovali pred nami čoraz hrôzostrašnejšie a desivejšie scenáre.
Dôvodom bola pozitívna skutočnosť, keď v období po druhej svetovej vojne začala svetová populácia rásť oveľa rýchlejšie ako predtým aj vďaka novým lekárskym a vedeckým poznatkom, ktoré sa začali šíriť po celom svete. Začalo zomierať menej detí, mladých pribúdalo, zvyšovala sa priemerná dĺžka života a niektorí ľudia miesto toho, aby sa z toho tešili, sa začali báť. Mysleli si, že na svete bude priveľa ľudí, a dôjdu nám zdroje, ceny surovín vyletia do nebies a nastane masový hladomor.
Mužom, ktorý túto posadnutosť dlhé roky symbolizoval v očiach verejnosti, bol mladý biológ Paul Ehrlich (1932) zo Stanfordskej univerzity v USA, naslovovzatý odborník – na hmyz. Na začiatku roku 1968 bol tento entomológ Stanfordskej univerzity známy medzi svojimi kolegami najmä vďaka prelomovým štúdiám o koevolúcii kvitnúcich rastlín a motýľov. V máji toho istého roka sa však odhodlal vydať narýchlo napísanú, lacno viazanú brožovanú knihu s desivým názvom Populačná bomba, ktorej už prvá veta chcela u čitateľa vzbudiť nepokoj:
Boj o nasýtenie ľudstva sa skončil. V sedemdesiatych rokoch tohto storočia svet postihnú hladomory – stovky miliónov ľudí zomrú od hladu napriek všetkým programom, ktoré sa teraz začnú realizovať.””
Ehrlichova kniha, vydaná v čase obrovských konfliktov a sociálnych otrasov, tvrdila, že príčinou katastrofy bude preľudnenie, čiže priveľa ľudí, ktorí budú spotrebovávať priveľa surovín. A vystríhal: „Ak nedôjde k výraznému poklesu obyvateľstva zeme, ľudstvo čoskoro čeliť masovému hladomoru na “umierajúcej planéte”!
Knihe sa podarilo upútať pozornosť verejnosti až vo februári 1970, keď jej autor bol pozvaný do populárnej relácie “Tonight Show” televízie NBC. Jej moderátor nechcel tam mať vážnych hostí, ako sú univerzitní profesori, pretože sa obával, že budú nafúkaní, nudní a neprehľadní. Ehrlich sa však ukázal ako sympatický, vtipný a priamy. Viac ako hodinu hovoril o populácii a ekológii, o nutnosti kontroly pôrodnosti a nútenej sterilizácií pred desiatkami miliónov divákov. Po jeho vystúpení tisícky listov zaplavili televíziu. Jeho kniha sa dostala na čelo rebríčka bestsellerov. Potom sa Ehrlich do relácie vrátil ešte mnohokrát, Populačnej bomby sa predali milióny a z odborníka na motýle sa takmer zo dňa na deň stala celebrita a jeho kniha je považovaná za jednu z najvplyvnejších kníh 20. storočia.
Pod jej vplyvom vlády, mimovládne organizácie, vedci a časť západnej verejnej mienky podľahla dojmu, že sme odsúdení na zánik a že treba urobiť všetko, aby nás bolo menej. Ehrlich navrhoval, aby sa krajinám, ktoré by odmietali opatrenia na kontrolu populácie, zastavila potravinová pomoc, čiže vydierať ich hladom. Nezabudol ani na Západ: Ehrlich navrhoval zvýšiť daňové sadzby na výrobky pre deti: postieľky, plienky, hračky, detské potraviny a ešte viac uľahčiť prístup k potratom, spustiť sterilizačné kampane a zriadiť “Úrad pre populáciu”, ktorý by určoval “optimálnu výšku populácie”.
Z „pochopiteľných dôvodov“ Ehrlich videl nepriateľa číslo jeden v učení Katolíckej cirkvi; podľa jeho názoru treba za každú cenu donútiť Svätú stolicu, aby zmenila svoj postoj k antikoncepcii a kontrole pôrodnosti. Taktiež bol skalopevne presvedčený, že štát by mal pridávať sterilizačné látky do vody alebo potravín… Médiá podľahli panike, verejná mienka bola zdesená a politici konali… Vlády vynakladali miliardy dolárov v úpornej snahe znížiť počet narodených detí.
Paul Ehrlich sa však ukázal ako šarlatán. Ešte nikdy v histórii ľudstva sa počet obyvateľov zemegule nezvýšil tak rýchlo: z 3 miliárd v roku 1960 na 6 miliárd v roku 2000. To zdvojnásobenie nebolo preto, žeby sa ľudia zrazu začali „množiť ako králiky“, ale preto, lebo prestali „umierať ako muchy“. Pritom priemerná dĺžka života sa neustále zvyšovala: Zo 46 rokov v období 1950 – 1955 na viac ako 65 rokov v rokoch 2000-2005. Najdramatickejší nárast zaznamenali menej rozvinuté krajiny: dĺžka života sa v nich predĺžila zo 41 na 63 a pol roka. To kvôli tomu bolo treba prepadávať panike? Človek nemusí byť raketový vedec, aby pochopil, že keď ľudia žijú zhruba o dvadsať rokov dlhšie, aj rastie aj populácia a ľudí je na svete viac. Inak povedané, dlhší priemerný vek je v skutočnosti zodpovedný za približne polovicu celkového nárastu populácie za posledné polstoročie. Nemalo by byť dôvodom skôr na radosť to, že miliardy ľudí žijú oveľa dlhšie, než na zatrpknutosť a strach?
V dalšej časti sa dozvieme, ako Paul Ehrlich prehral verejnú stávku o svojich predpovediach:
