Podľa toho, ako sa zaobchádza s Vianocami, sa dá zistiť, kam Európa smeruje… (Viď tu)
V denníku Le Figaro čítame: “V Saint-Denis sa od 15. decembra “vracia krásna zima“, oznamuje webová stránka mesta. V Angoulême sa program slávností nazýva “Zima v oslavách“. V Saint-Mandé “očarujúca zima“. „Zimné slnká” v Angers. Zatiaľ čo v Mayenne je “témou láska”… La Rochelle navrhuje nahradiť tradičný strom na nádvorí radnice kovovou konštrukciou so “zelenými a ekologicky udržateľnými” ozdobami”.
Ale nielen s Vianocami…
Tureckí islamisti sa v týchto hodinách radujú: pamätník arménskej genocídy v Kolíne nad Rýnom bude odstránený. Pamätník postavil v roku 2018 výbor občanov a umelcov na pamiatku obetí genocídy Arménov v rokoch 1915 – 1918. Na Hohenzollernovom moste, v blízkosti sochy cisára Wilhelma II. na hrdzavočervenej kovovej stéle stálo: “Tento smútok sa týka nás všetkých“. Ríša bola počas prvej svetovej vojny spojencom Osmanskej ríše a vyslala vojenských atašé, ktorí genocídu nielen pozorovali, ale sa na nej aj zúčastnili. Od svojho odhalenia pamätník opakovane vyvolával kontroverzie, pričom Turci dokázali vyvíjať nátlak na mesto.
Ako pripomína Welt, arménska komunita roky stavala pamätnú stélu na brehu Rýna, pričom ju podporovali mnohí politici na spolkovej a krajinskej úrovni vrátane ministrov. Mestské a okresné zastupiteľstvá sa dlho zasadzovali za zachovanie sochy.
Spočiatku sa hovorilo o cyklotrase, ktorá mala viesť priamo okolo miesta, kde stojí pamätník, akoby sa nemohla postaviť nikde inde. Ak však čítate trochu ďalej, pochopíte, v čom spočíva problém. V liste mesta sa hovorí o “veľmi citlivej otázke vzhľadom na veľký počet tureckých občanov v Kolíne“. Na jeho mieste bude teraz postavený pamätník, ktorý bude “pripomínať obete útlaku, rasizmu, násilia a porušovania ľudských práv“.
Veď kto nie je proti rasizmu? Aj Erdogan, však? Tureckí islamisti sú nadšení: “Pomník hanobenia bude odstránený. Blahoželáme mestskej rade Kolína nad Rýnom“. Dokonca aj pamätný kríž na arménskom cintoríne na okraji mesta “nebol zámerne inštalovaný na verejných komunikáciách z dôvodu vysokého rizika konfliktu“.
A nie je to prvýkrát, čo bol politický tlak zo strany Turkov úspešný: spolková krajina Brandenbursko odstránila genocídu Arménov z učebných osnov na základe intervencie tureckých diplomatov. Univerzita v Stuttgarte odmietla povoliť konferenciu o genocíde kvôli tureckým protestom. Kvôli protestom proti divadelnej hre Edgara Hilsenratha Das Märchen vom letzten Gedanken, ktorá sa zaoberá genocídou, bol z divadla v Kostnici odstránený plagát na podujatie a pred každým stretnutím sa čítalo vyhlásenie tureckého konzula. Premiéra sa musela konať pod policajnou ochranou.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí zasa zrušilo vystúpenie Drážďanského symfonického orchestra na nemeckom konzuláte v Istanbule, ktorý mal uviesť Aghet, dielo Marca Sinana o genocíde Arménov:
Odstrániť katedrálu z loga mesta
V Kolíne nad Rýnom, ktorý je už z 15 % moslimský, však starosta povolil muezínom zvolávať na modlitbu každý piatok, z loga mesta odstránil slávnu katedrálu a jeho Veľkú mešitu slávnostne otvoril Erdogan (je “najväčšia v Európe“).
V Berlíne majú dokonca aj detské ihriská polmesiace a nikoho to nepohoršuje.
Rovnako ako nikoho nepohoršuje, že na námestí Willy-Brandt-Platz v Lipsku sú vyvesené obrovské zelené transparenty s arabským písmom na oslavu… Mohamedových narodenín.
Medzitým turecké mešity v Nemecku oslavujú islamskú vojnu Hamasu a Abdul Bari Omar, zdravotný šéf Talibanu v Afganistane, prehovoril 16. novembra v tureckej mešite v Kolíne nad Rýnom.
Na druhej strane v Nemecku podľa výskumu Lipskej univerzity protestantské a katolícke cirkvi do 20 rokov stratia polovicu svojich členov.
Podľa meotti.substack.com
