Rozhovor s Claudine Junienovou, profesorkou genetiky a členkou Národnej akadémie medicíny, ktorá v majstrovskej eseji C’est votre sexe qui fait la différence, ktorá práve vyšla vo Francúzsku, zmietla zo stola mystifikácie štúdií o rode (gender studies), ktoré sa roky snažili presvedčiť mladých aj starších, že pohlavné rozdiely sú iba sociálnymi konštruktmi.
V skutočnosti nám veda jasne ukazuje, že pohlavie rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje každý jeden náš chromozóm.
EB: Od nevedomosti k ideológii – pojmy pohlavie a rod sú dnes zdrojom prudkých názorových diskusií. Pojem pohlavia sa dnes považuje za zastaraný a nezlučiteľný s modernitou. Aký je však podľa vedy rozdiel medzi pohlavím a rodom?
CJ: Je pravda, že pod tlakom tzv. gender studies dnes existuje tendencia zamieňať pohlavie a rod. Dôsledok je zrejmý: medzi masami sa šíri predstava, že zmeniť rod rovná zmenu pohlavia. Jednoduché ako facka pre každého, kto sa cíti „uväznený“ v pohlaví, ktoré mu bolo „priradené“ pri narodení, bez toho, aby sa ho niekto opýtal na názor. Omyl, ktorý sa vraj dá rýchlo napraviť vďaka rôznym hormónom dostupným na trhu podávaným v masívnych dávkach s cieľom napraviť (nešikovnú) matku prírodu. A ak to nestačí, vždy je tu ešte možnosť chirurgického zákroku.
To však nie je pravda: pohlavie a rod sú dva úplne odlišné pojmy. Rod či gender je sociokultúrny pojem. Pohlavie je pojem biologický.
Vedecký pokrok v oblasti genetiky nám umožnil pochopiť, ako sú chromozómy od počatia prítomné v každej jednej našej bunke a ako z nás v každej bunke robia ženu (pár pohlavných chromozómov XX) alebo muža (pár pohlavných chromozómov XY).
Keď sa objavia hormóny (medzi šiestym a ôsmym týždňom tehotenstva a potom sa kvantitatívne menia počas celého nášho životného cyklu), nikdy sa neobjavujú “samé”, ale neustále ich sprevádzajú pohlavné chromozómy, ktoré sú prítomné vo všetkých našich bunkách a počas celého nášho života.
EB: Tento typ vedeckých informácií, hoci sú zásadné, sa v súčasnosti vytratil. Dochádza dnes k popieraniu, k cenzúre ľudskej biológie?
CJ: Popieranie biológie je založené práve na (zámernom) zamieňaní pojmov pohlavie a rod, ktoré som už spomínala. Úplný zmätok medzi tým, čo je vrodené a nemenné, a tým, čo je získané a naučené, šialený zmätok medzi tým, čo patrí do nášho genetického dedičstva, a faktormi, ktoré sú namiesto toho liba environmentálne alebo kultúrne.
Dnes vládne myšlienka: na genetiku sa nedá pôsobiť kvôli zotrvačnosti DNA, zatiaľ čo sa dá manipulovať so všetkým, čo súvisí s epigenetikou, ktorá sa považuje za (viac-menej) vratnú.
Táto myšlienka sa opiera o ideológiu, ktorá je v súčasnosti dominantná: rozdiely medzi pohlaviami sú vraj dôsledkom sociálno-historických konštrukcií, a teda ide iba o stereotypy, ktoré treba zbúrať.
Neuveriteľné je, že máme 308 324 oficiálne uznaných vedeckých publikácií (PubMed), ktoré jednoznačne potvrdzujú genetické a biologické rozdiely medzi pohlaviami, publikácií, ktoré sú neuveriteľne ignorované a zamlčované.
Ak by sa tieto (veľmi platné) publikácie šírili, poznali a diskutovalo by sa o nich, nebolo by ťažké vyvrátiť klamstvá, ktoré produkuje pseudoveda známa ako rodové štúdie – gender studies.
EB: Hovorme o konkrétnom príklade: o otázke transrodových športovcov v športových súťažiach (najmä v ženských súťažiach).
CJ: Rod je jednoduchý sociálno-kultúrny rozmer, takže teoreticky je možné ho zmeniť tam, kde existuje politický a spoločenský konsenzus.
Čo však nie je možné, je zmeniť pohlavie biologické, pretože pohlavie je informácia prítomná v chromozómoch, v génoch našich buniek od momentu počatia až po smrť. Je prítomná tám, kde je nemožné zasahovať.
Dnes je rozšírená falošná predstava, že pohlavie závisí iba od hormónov, a keďže úloha chromozómov sa ignoruje, je zrejmé, že ľudia sa obracajú na hormóny, aby sa pokúsili napraviť tieto údajné nezrovnalosti rodu s ich biologickým pohlavím.
Hormóny však v žiadnom prípade nehrajú rozhodujúcu alebo výlučnú úlohu pri určovaní biologického pohlavia, práve naopak!
Hovoríme o pohlavných rozdieloch určených génmi pohlavných chromozómov: tie sú zásadné a spôsobujú veľmi dôležité anatomické rozdiely medzi mužmi a ženami, napríklad percento svalovej hmoty a tukovej hmoty. Ide o rozdiely, ktoré nezmiznú ani pod vplyvom hormonálnej liečby, a preto je problém transrodových športovcov skutočne reálny! Je naozaj spravodlivé a férové, aby sa na ženských športových súťažiach zúčastňovali osoby, ktoré sú z rodového (genderového) hľadiska považované za ženy, ale z bunkového, biologického hľadiska sú vo všetkých ohľadoch mužmi?
V roku 2014 bolo v Spojených štátoch transrodovému mužovi, ktorý je biologicky mužom, ale z hľadiska rodovej ideológie je považovaný za ženu, umožnené bojovať so ženou v zápase MMA (zmiešané bojové umenia). Žena z neho vyšla s veľmi vážnym otrasom mozgu a niekoľkými zlomeninami kostí: riskovala svoj život!
EB: V súvislosti s lekárskou starostlivosťou vzniká ďalší problém. Čo si o tom myslíte?
CJ: Rozdiely súvisiace s pohlavím (RSP) dnes väčšina populácie vo všetkých krajinách sveta nepozná. Pritom tretina našich génov sa v závislosti od pohlavia prejavuje odlišne až v 44 tkanivách, z toho 11 len v mozgu. To znamená dôležité rozdiely v mechanizmoch pôsobenia na bunkovej úrovni. Sú tieto rozdiely spôsobené genetickými alebo environmentálnymi faktormi? Odpoveď je zrejmá: i jednými i druhými, pretože hovoríme o interakciách medzi tým, čím jednotlivec je, a tým, aké je prostredie, v ktorom sa vyvíja.
Prečo, aby som uviedla niekoľko príkladov, autizmus postihuje štyrikrát viac mužov ako ženy? Prečo anorexia postihuje deväťkrát viac dievčatá ako chlapcov?
Ako môžeme odpovedať na tieto otázky, keď popierame rozdiely, ktoré existujú medzi chlapcami a dievčatami a medzi mužmi a ženami?
Ďalší príklad: na molekulárnej úrovni štúdie úrovne expresie génov v rôznych tkanivách mužov a žien trpiacich depresiou ukázali, že v šiestich oblastiach mozgu sa siete génov zapojených do patológie líšia medzi mužmi a ženami. Prečo? To musíme zistiť, aby sme mohli určiť účinnú liečbu pre mužov a účinnú liečbu pre ženy.
EB: Môžeme teda povedať, že aj naše mozgy sú sexuálne charakterizované?
CJ: S istotou môžeme povedať, že za rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú zodpovedné len hormóny. Môžeme povedať, že gény chromozómov X a Y sú zodpovedné za RSP, ktoré sa objavujú od počatia, a že za všetky RSP, ktoré sa objavujú pri určovaní pohlavia dieťaťa medzi šiestym a ôsmym týždňom tehotenstva, sú zodpovedné len chromozómy, nie hormóny.
Tak ako všetky naše orgány, ani mozog nie je výnimkou: aj on je pohlavne viazaný. Napríklad pri Parkinsonovej chorobe nedávne štúdie ukázali, že gén SRY zohráva kľúčovú úlohu u mužov, čo je pre ženy nemožné, pretože tento gén sa u žien nevyskytuje.
A zistilo sa, že Parkinsonova choroba postihuje mužov dvakrát častejšie ako ženy.
EB: Keď hovoríte o “rodových” hračkách, hovoríte, že socializácia má len modulačný účinok na rozdiely v správaní, rozdiely, ktoré sú v skutočnosti ukotvené v biologických rozdieloch. Čo to presne znamená?
CJ: Existuje nespočetné množstvo štúdií, ktoré porovnávali používanie rôznych predmetov a súvisiace správanie v závislosti od pohlavia detí. Dnes sa mnohí rodičia snažia svojim deťom vnútiť úplne “neutrálnu” výchovu namiesto toho, aby sa venovali ich prirodzenosti. To je, žiaľ, v rozpore s najnovšími neurologickými vedeckými pozorovaniami.
Vieme, že jadro hypotalamu má jasný pohlavný dimorfizmus, je to oblasť, v ktorej sa nachádzajú neuróny podieľajúce sa na vývoji správania od detstva.
Aký zmysel má potom navrhovať asexuálne alebo rodovo neutrálne hračky?
Socializácia (aj keď vynútená) nemôže zvrátiť, vytvoriť alebo zničiť sexuálne rozdiely v správaní, ktoré sú hlboko zakorenené v našom biologickom dedičstve!
EB: A záver?
CJ: V mene rodovej rovnosti chce modernita zakryť základné rozdiely medzi mužmi a ženami. Veľmi dôležité biologické rozdiely, ktoré treba brať do úvahy a skúmať, aby sme mohli dúfať v liečbu vážnych a rozšírených chorôb. Státisíce vedeckých publikácií jednoznačne dokazujú, že nie, muži a ženy nefungujú rovnako.
Každý človek má 63 biliónov buniek a každá z týchto buniek je od počatia sexualizovaná.
Prečo je táto skutočnosť ignorovaná? Kto má na tom záujem?
