Svätý Otec František vymenoval 1. júla za nového prefekta Dikastéria pre náuku viery Mons. Viktora Manuela Fernándeza, ktorý pochádza z Argentíny a doteraz pôsobil ako arcibiskup La Platy. Svojich povinností sa ujme v polovici septembra 2023.
Jeho vymenovanie mnohé hlasy považujú za jeden z najznepokojujúcejších činov pontifikátu pápeža Františka, a to nielen kvôli výberu osobnosti, ale aj kvôli nezvyčajnému listu, ktorý toto menovanie sprevádzal. Mons. Fernándezovi pápež František 1. júla 2023 totiž napísal:
“Dikastérium, ktorému budete predsedať, v iných dobách používalo nemorálne metódy. Boli to časy, keď sa namiesto podpory teologického poznania potierali možné doktrinálne omyly. To, čo očakávam od vás, je určite čosi úplne iné“.
Nemorálne metódy? Bolo potieranie doktrinálnych omylov, či lepšie povedané heréz nemorálne? Bol kardinál Gerhard Ludwig Müller (2012 – 2017) a pred ním kardinál Jozef Ratzinger (1981 – 2005) nemorálni, že ako prefekti používali (aj keď, žiaľ, veľmi zriedkavo a veľmi opatrne) takéto metódy?
“Je hrozné, že toto sa kedysi dialo v Cirkvi!”
Týmito slovami charakterizoval toto „temné obdobie“ pod vedením jeho predchodcov sám arcibiskup Fernández v homílii 5. marca 2023:
Podľa listu nový prefekt už nemá potierať doktrinálne bludy, pretože Cirkev podľa Evangelii gaudium, “musí rásť v interpretácii zjaveného Slova a chápaní pravdy“ bez toho, aby to znamenalo vnucovanie jediného spôsobu jej vyjadrenia.“
Cirkev by teda mala tolerovať rôzne teologické názory, pokiaľ nie sú príliš “rigidné”, čiže priveľmi v súlade s ortodoxiou. Človek nemusí byť veľkým teológom, aby mu bolo jasné, že ak sa zmení kľúčová kongregácia (dnes nazývaná dikastériom), nemôže to nemať dopad na celú Cirkev, keďže práve táto kongregácia mala v priebehu dejín vždycky posledné slovo uzatvárajúc všetku diskusiu v otázkach viery a mravov: Roma locuta, causa finita.
Je ľahké si predstaviť, čo znamená atmosféra filozofického i teologického pluralizmu pre „horúce témy“, ktoré sú dnes na stole a ktoré sa so synodou stanú ešte horúcejšími. Na druhej strane nech si nikto nemyslí, že už nebude dogmatická alebo že nebude pružná. Dogmatická bude, ale bez pravdy a zameraná na prax, píše Stefano Fontana. A tí, ktorí sa neprispôsobia novej praxi, budú odsudzovaní a prenasledovaní a v tejto atmosfére aj samotný “odpor” sa stane obvinením.
Kto je teda arcibiskup Victor Manuel Fernández? Je ghostwriterom, či šedou eminenciou za doktrinálne problematickou exhortáciou Amoris Laetitia a tiež autorom bizarnej knihy o bozkávaní s názvom Uzdrav ma svojimi ústami: Umenie bozkávania.
Nový prefekt Dikastéria pre náuku viery už v prvom rozhovore, ktorý poskytol portálu infovaticana.com šokoval oznámením, že nemá nič proti požehnávaniu homosexuálnych párov.
Toto oznámenie prezrádza oficiálny rozchod s učením Katolíckej cirkvi, ktoré v tejto otázke vždy bolo a je jednoznačné. Mnohí ľudia sú v šoku, mnohí kňazi, komentátori na sociálnych sieťach, sú v šoku, jednoducho tomu nechcú uveriť.
Ako to arcibiskup Victor Fernandez, teda tento hierarcha, ktorý sa ujme vedenia Dikastéria náuky viery už v septembri, konkrétne formuloval?
V spomínanom rozhovore vatikánskemu portálu mu bola položená otázka o požehnávaní homosexuálnych zväzkov, lebo v roku 2021 Kongregácia pre náuku viery, teda predchodca Fernandezovho budúceho dikastéria, vydala dokument, v ktorom sa jednoznačne postavila proti požehnávaniu homosexuálnych zväzkov, čo však mnohí biskupi neprijali a vznikol dojem, že aj samotný pápež toto požehnávanie v určitej forme podporuje.
Arcibiskup Fernandez začal celkom pravoverne zdôraznením, že ako manželstvo v pravom zmysle slova môžeme pomenovať iba stabilný zväzok muža a ženy, ktorí na základe vzájomnej odlišnosti sú schopní zrodiť nový život. Neexistuje nič, čo by sa s tým dalo porovnať. Označovať za manželstvo akýkoľvek iný zväzok, nie je dobré ani účelné.
Bránil katolícke manželstvo a ak by tu skončil, bolo by to fajn. On však pokračoval: Som presvedčený, povedal arcibiskup, že je potrebné venovať veľkú pozornosť a vyhýbať sa rituálom a požehnaniam, ktoré by mohli vzbudiť zmätok. Ak však sa požehnávanie udeľuje tak, že pri ňom nedochádza k takémuto zmätku nedochádza, treba sa naň bližšie pozrieť a schváliť ho.
Ako vidno, pre arcibiskupa Fernandeza to nie je otázka teologická ale disciplinárna, treba dávať pozor, aby niekto nenadobudol dojem, že dvaja homosexuáli uzatvárajú manželstvo. Jediným kritériom, ktoré treba brať do úvahy, keď ide o požehnanie homosexuálnych sexuálnych zväzkov, je to, či takýto obrad požehnania nevyvoláva dojem, že ide o formu manželstva.
Ak by to takýto dojem vyvolávalo, arcibiskup by s tým tvrdo nesúhlasil. Ak však ide „iba“ o požehnanie vzťahu spôsobom, z ktorého je zrejmé, že o manželstvo nejde, vtedy ho podľa arcibiskupa možno schváliť. Takéto požehnávania sa, žiaľ, už aj dejú bez toho, aby sa čakalo na vyjadrenie prefekta donedávna najdôležitejšej kongregácie v rímskej kúrii.
Stalo sa to napríklad v júni minulého roka v bolonskej diecéze v Taliansku, kde kňaz počas „ďakovnej svätej omše“ požehnal dvoch homosexuálov, ktorí práve vyšli z civilného úradu, kde uzavreli civilný zväzok, vošli do kostola elegantne oblečení spolu so svadobným sprievodom“.
V Belgicku sa udeľuje požehnanie sodomským párom dokonca „s pápežovým súhlasom“, hoci udeleným iba ústne počas návštevy ad limina belgických biskupov v novembri 2022. V Nemecku sa požehnávajú zatiaľ „neoficiálne“.
A teraz máme situáciu, keď proti takémuto požehnávaniu nemá nijaké výhrady ani budúci prefekt Dikastéria pre náuku viery, ktorý to povedal priamo: také požehnania budeme analyzovať a schvaľovať.
V tom spočíva problém? Nuž, v roku 2021 vydala Kongregácia pre náuku viery rozsiahly dokument práve o otázke požehnávania homosexuálnych zväzkov. V tomto dokumente Kongregácia pre náuku viery venovala veľkú pozornosť práve tomu, že niekedy toto požehnanie pripomína obrad uzatvárania manželstva, čo veľmi jednoznačne odsúdila.
Kongregácia v dokumente z roku 2021 však v tomto bode nezastala a pokračovala, že bez ohľadu na to, či to vyzerá alebo nevyzerá ako manželstvo, požehnávanie zväzkom osôb rovnakého pohlavia sa nesmie v nijakom prípade udeľovať, pretože ide o hriešny zväzok. A Cirkev nemôže v Božom mene požehnávať hriech. To nie je nové učenie. Na to netreba mať vyštudovanú teológiu.
Ak však teraz arcibiskup Fernandez sa už verejne vyjadril, že nemá nič proti požehnávaniu takýchto zväzkov pokiaľ sa navonok nebudú podobať na manželstvo, znamená to úplne nové hodnotenie homosexuality.
V tom istom rozhovore sa prefekta opýtali, či sa môže zmeniť cirkevné učenie. A on odpovedal, že nie. “Učenie je nemenné. Čo sa dá meniť, je naše chápanie.” Učenie je nemenné, len my dnes vraj chápeme veci inak. To sa, samozrejme, netýka iba otázky homosexuality.
To, čo hovorí arcibiskup Fernandezovi, má svoj základ v exhortácii Amoris laetitia z roku 2016, ktorá okrem iného umožnila podávať sväté prijímanie rozvedeným osobám žijúcim v nových zväzkoch.
Amoris laetitia predstavila nové chápanie ľudského svedomia, ktoré prestalo byť miestom, v ktorom človek spoznáva Božiu vôľu a kontroluje, či jeho život zodpovedá tejto Božej vôli. Podľa Amoris laetitia je ľudské svedomie miestom tvorivého rozhodovania o tom, čo je pre mňa subjektívne dobré alebo zlé.
Inak povedané, vo svojom svedomí skúmame objektívnu normu Božieho zákona a učenia Cirkvi a potom sa „tvorivo rozhodneme“, či to, čo sa v našom živote nezhoduje s touto objektívnou pravdou, je napriek tomu dovolené alebo nie. Tým arbitrom v tomto smere máme byť my, nie Boží zákon.
Druhá zmena, ktorú Amoris laetitia prináša, je zavedenie situačnej etiky, podľa ktorej medzi ľuďmi je najdôležitejší vzťah. Ak sexuálna aktivita dvojice, ktorá nežije v manželstve, buduje ich vzťah, treba ju hodnotiť pozitívne. Ak sexuálna aktivita sodomskej dvojice buduje ich vzťah, mala by sa posudzovať pozitívne.
Vzťah sa stáva prvoradým. Vzťahová etika je, samozrejme, myšlienka, ktorú už pred rokmi rozvinula nemecká teológia, Beziehungsethik, ale v posledných rokoch máme minimálne dvoch veľmi významných nemeckých autorov. Jedným z nich je páter profesor Eberhard Shockenhoff, ktorý tragicky zomrel v roku 2020, druhým je páter profesor Martin Lintner, vydávajú celú sériu kníh o vzťahovej etike a práve na základe vzťahovej etiky zdôvodňujú úplnú slobodu dobrovoľných sexuálnych aktov, pretože ide o budovanie vzťahov.
V tejto optike je samozrejme možná aj sexuálna aktivita po rozvode, predmanželská aktivita, mimomanželská aktivita, masturbácia, antikoncepcia a samozrejme homosexualita. Môžeme si byť istí, že ak dnes arcibiskup Fernandez nemá nič proti požehnávaniu sodomských zväzkov, nebude mať nič, či už implicitne alebo explicitne, ani proti antikoncepcii.
Vo Vatikáne sa o odklon od učenia encykliky svätého Pavla VI Humanae vitae usiluje arcibiskup Vincenzo Paglia a Pápežská akadémia pre život.
Revolúcia, ktorá sa rozbieha, je naozaj obrovská.
Ako na ňu reagovať?
O tom niekedy
nabudúce.
